Týždeň s Patriotmi

Dvadsiaty šiesty týždeň bol pre nás jedným z najťažších v tejto sezóne. Museli sme počas neho zápasiť s chorobami, silnými súpermi a tiež sme počas neho zaknihovali tri prehry.
Začiatok týždňa nám narobil vrásky na čele. Začalo to celkom nevinne, tráviacimi ťažkosťami Jopa Vojteka ešte počas minulotýždňového súboja proti Karlovke. V nedeľu a pondelok sa k nemu postupne pridávali ďalší traja hráči s rovnakými príznakmi a začínajúcou horúčkou. Išlo to tak nevinne a postupne, až sme zrazu zistili, že na odvetu Alpsko-adriatického pohára, ktorý sme nechceli už na poslednú chvíľu zrušiť, /hoci sme uvažovali aj o tejto alternatíve/, sme narýchlo povolali troch juniorov. Prejavy vírusu mali u najviac postihnutej štvorice veľmi rýchly spád a vôbec sme im ich zdravotný stav nezávideli. Obava o to, že tento nepríjemný vírus môže zasiahnuť aj ďalšiu časť tímu bola veľká, našťastie sa to nakoniec nestalo.
V Komárne nás napriek prehre potešili minimálne dve veci. Prvou bola bojovnosť a snaha zvyšku tímu o uhratie čo najlepšieho výsledku, v čom vyčnieval Mychal Ammons, ktorý v zápase nasúkal 36 bodov. To sa veru už dávno žiadnemu hráčovi nášho tímu nepodarilo. Druhým pozitívom bola desaťminútová epizóda sedemnásťročného Martina Danieliča, ktorý strávil na palubovke celú poslednú časť hry, hral nebojácne a ukázal svoj veľký potenciál do budúcna. V trochu menšej minutáži nesklamali ani ďalší dvaja juniori Jaro Lukniš a Jakub Zigo.
To, čo sa dialo okolo stredy a súboja proti Prievidzi už znova rozoberať nebudeme. Vážime si a rešpektujeme každého súpera, obzvlášť tých, čo okrem domácej súťaži hrajú aj európske poháre. Chceme proti nim hrať, chceme ich znepríjemňovať úlohu favorita a keď zacítime príležitosť, chceme ich aj zdolať a zamiešať karty v boji o čo najlepšie tabuľkové postavenie. V stredu sme napriek všetkému čo sa udialo boli tak veľmi blízko. Šťastie sa nám ale otočilo chrbtom. Stačilo len keby... áno na keby sa nehrá, my sme ale museli dať klobúk dole pred našimi hráčmi, ktorí ukázali, kus srdca. O to viac nám ich bolo po takomto zápase ľúto.
Pätica hráčov, ktorá mala v nohách dva ťažké zápasy + štvorica po chorobe mali štvrtok a piatok na to, aby trochu zregenerovali a pripravili sa na tretiu šichtu v priebehu šiestich dní.
Každý, kto videl prvý zápas Levíc v Hant aréne a rovnako sledoval aj ten druhý si musel pripadať ako na repríze svojho obľúbeného filmu. Priebeh, zápletka a tiež vyvrcholenie súboja sa podobali tomu prvému vzájomnému zápasu ako vajce vajcu. Osemnásťbodové vedenie Interu, druho - polčasové vzplanutie a siahnutie na dno svojich síl zo strany zeleno-žltých a záverečný klinec do rakvy od skúseného tímu Interu. Koniec. Aj po druhom zápase na Pasienkoch sme mali pocit, že sme na to, aby sme tam vyhrali mali. Skúsený Inter na nás vyrukoval od prvej sekundy s agresívnou obranou, ktorá Patriotov doslova vyšťavila. Opäť sme však v zápase spravili obrovské množstvo chýb, opäť sme súpera nechali nasúkať nám šestnásť trojok. Samozrejme, je nespochybniteľné, že veľa tých chýb, strát a tiež nedostúpení v obrane bolo spôsobených tou nadmernou únavou.
Prehrali sme počas tohto týždňa dva ligové súboje, proti dvom top tímom ligy. Napriek tomu sa v tabuľke nič významné nezmenilo nad nami ani pod nami a stále je v boji o pozície pred play-off všetko otvorené. Musíme sa dať teraz rýchlo dokopy, lebo už v stredu k nám príde líder tabuľky z Košíc, jediný tím ktorý sme v tejto sezóne nezdolali. A to je pre nás veľká výzva! No a v sobotu cestujeme na horúcu pôdu každým zápasom lepšiacej sa Handlovej. Veríme, že aj s vašou podporou to zvládneme a vrátime sa späť na víťaznú vlnu!

PS: Na zamyslenie
My v klube, fanatici, čo denno-denne robíme v Leviciach basketbal, ho robíme hlavne kvôli Vám, našim fanúšikom. Lebo ten adrenalín, keď plná levická hala stojí a tlieska, ten adrenalín, keď na Pasienkoch 130 Levičanov prekričí celú Bratislavu, milujeme rovnako ako všetci naši hráči. My a Vy budujeme spolu meno nášho klubu, našej značky, reprezentujeme naše mesto ako málokto iný a krok po kroku si získavame rešpekt novinárov, verejnosti, súperov. V posledných týždňoch však dostáva naša značka jednu facku za druhou. Dávajú nám ich iní, ale dávame si ich aj my sami. Prišiel čas stopnúť to! Začnime opäť primať prehry s pokorou a rešpektom k súperovi a jeho kvalite, prestaňme urážať súperov, hráčov, fanúšikov, rozhodcov. Vráťme sa na svoju cestu a krok za krokom kráčajme za svojim cieľom. Ak to zvládneme, sme presvedčení, že v apríli, keď sa začne lámať chlieb, sa nám to určite vráti v dobrom späť a celej lige ukážeme našu silu! Ak to ale nezvládneme, môže sa stať, že sa na naše „domáce zápasy“ budete pozerať len cez youtube prenosy a hráčom tá podpora a energia z tribún bude veľmi chýbať... ovládajme svoje emócie a nedovoľme, aby sa niečo také stalo... srdce za Levice!