Ošiaľ a emócie opadávajú, spokojnosť s dosiahnutým pretrváva. Basketbaloví Patrioti vystúpili na vrchol Slovenského basketbalového neba. Pre mnohých sa stalo niečo neočakávané. Pre tých, čo o niečo podrobnejšie, hlbšie sledovali vývoj od počiatočnej fázy tvorby kádra, mohli vidieť náznaky zrodu kvality, ktorá by mohla priniesť výsledky prekonávajúce predchádzajúce ročníky. Hovorili o tom konečne aj oficiálne stanovené ciele vedenia: postup do semifinále play off a prelomiť tak prekliatie posledných dvoch ročníkov. Aj zotrvanie Hojča, ktorého výsledky tiež nenaplnili, signalizovalo, že posun kvality možno predpokladať. Poznajúc trénerovu filozofiu sa dalo očakávať, že skladba kádra sa jej bude prispôsobovať: hráči herne vyspelí, schopní absolútne podriadiť svoje schopnosti potrebám stanovenej taktiky. Kolektív bez hviezd. Zámer sa podaril temer dokonale. Aj riadiaci orgán SBL mal po finálovej sérii problém pri vyhlasovaní MVP, keď napísali, že „Patrioti nemajú najlepšieho hráča“ . A mali pravdu. Lebo Hojčova „herná filozofia“ spôsobila, že medzi Patriotmi bolo tých najlepších hráčov hneď niekoľko.

Základná časť potvrdila predpoklady o vyrovnanosti SBL. Boj o štvorku a vytvorenie dvojíc pre nadstavbovú časť vyriešilo len posledné 36 kolo. Levickí Patrioti vyrovnanými výkonmi plnili úlohu jedného z favoritov na prvú štvorku. V priebežnom poradí jedine po prehre v 2.kole v Komárne figurovali na 6.mieste, v ostatnom priebehu okupovali tretiu, resp. druhú priečku. Z celého priebehu základnej časti za kľúčové považujem víťazstvo v 32.kole po dvojnásobnom predĺžení v Košiciach /115 – 109/, ktoré v konečnom dôsledku malo vplyv na vývoj v nadstavbovej časti. „Košickí Býci“ nezvládli záver tejto časti, keď podľahli vo Svite a v poslednom kole prekvapujúco aj s Komárnom, čo znamenal pád z druhej na konečnú štvrtú priečku po základnej časti. Patrioti vyrovnane zvládali jednotlivé časti : prvá časť 7 výhier- 2 prehry, druhá 6-3, tretia 6-3 a záverečná štvrtá 7-2. Tento sumár znamenal konečné, veľmi dôležité 2. miesto.

Boli aj zlé dni, niektoré veľmi zlé. Po stretnutiach v Komárne v 20. kole /76-98/, doma s Prievidzou v 26.kole /73-90/ ale najmä po prehre v 30. kole v Handlovej /85-100/ sa nedalo povedať, že tieto patria do výkladnej skrine Levických Patriotov. Kritika bola opodstatnená, čiastočne i vecná. Ale niekde i prekročila mantinely objektivity a zohľadňovania súvislostí. Bol objektívne posudzovaný vývoj v porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi bez výkonnostného posunu? Áno, v uvedených stretnutiach bol výkon zlý. Ale bolo tých zlých výkonov tak veľa? Z 36 stretnutí základnej časti Patrioti prehrali v desiatich / 27,8%/. Boli Patrioti tak „prečítaní“? „Hojč už nemá čo družstvu dať“ ! „Hra proti zóne – katastrofa“ Naozaj? Áno, v prvom polčase prvého finále .. Tým polčasom ale Košice so zónou strašiť skončili....

Prvé kolo nadstavbovej časti zvládli Patrioti podľa predpokladov a pripravovali sa na semifinále s uspokojením, že naplnili stanovený výkonnostný cieľ. Ale už v tejto fáze prenikali na povrch z vnútra kolektívu hráčov, pre mnohých nereálne predsavzatia, že sériu nemienia ukončiť ani v semifinále. Ako keby nevedeli, že ich čaká derby v podobe nechceného a neobľúbeného Komárna. Ale pre tento kolektív nebolo Komárno ani nechcený, ani neobľúbený súper. Bol to súper jeden z ôsmych, na ktorého práve narazili. Oni nepoznali tlak derby, ktorý pociťoval každý priaznivec Patriotov. Keď Levice prehrali v semifinále Slovenského pohára v semifinále nie celkom lichotivo s Košicami /59-81/ som napísal, že táto prehra nám neuškodí, ako skôr nás psychicky posilní výhra s Komárnom vo štvrťfinále /92-65/. Nakoniec v tom semifinále play off rozhodli hráči Hojčom vštepovanou buldočou odhodlanosťou 4 : 1. Neboli to priateľské zápasy, pre nás priaznivcov určite nie. Ale táto partia v žlto-zelenom bola neuveriteľne odhodlaná ísť za svojim cieľom ďalej. Ale rýchlo narazili. Prehra doma v prvom finálovom stretnutí s Košicami, ktoré hladko vyradili Inter v boji o postup do finále, razom menil všetko naruby. Výhra u súpera v prvom zápase vystrelil Býkov do úlohy favorita série, čo razom potvrdzovali jedna stávková kancelária za druhou. Ale Patrioti neplakali, ani sa nesťažovali, ani sa nerozčuľovali, jednoducho vycestovali do Košíc, od ktorých si zobrali, čo im v Leviciach požičali, potom brali aj v treťom a vo štvrtom zápase, aby mohli levickým priaznivcom ponúknuť v piatom finále divadlo, na ktoré sa nezabúda. Séria skončila hladko 4-1 aj keď to hladké zápasy vonkoncom neboli. Ale nepripustili sme, aby séria trvala o dva zápasy viac, i keď sa priznám, že som si to skoro prial aby som si tie zážitky predĺžil. Titul si Patrioti zaslúžili, priznal to i prezident KB MUDr. Sabol i keď trpí predstavou, že im boli ukradnuté dve výhry. No, Levickí Patrioti nikomu nič neukradli, nikoho neosočovali, na nikoho nepľuli, nikoho nebili, ani rasisticky neurážali. Jednoducho hrali a vyhrali. V nadstavbovej časti odohrali 13 stretnutí, z toho 11 víťazných. Prehrali len jedno stretnutie na palubovke súpera .Vo finálovej sérii dosiahli 80 percentnú úspešnosť. Celkove v play off 84,62%. To sú čísla MAJSTRA .

Súčasné obdobie je v basketbalovom svete naplňované organizáciou a prípravou nastávajúceho ročníka. Manažment zúfale zaplňuje medzery pri napĺňaní rozpočtu, na scénu nastupujú agenti hráčov a trénerov aby realizovali ich a svoje predstavy. Táto rutinná činnosť trvajúca niekoľko týždňov nakoniec dospeje k dohode a spokojnosti oboch strán. Našim Patriotom to vlani klaplo. Rýchlo podpísali Hojča a Lutovského, potom Krajčovič a Djurič predlžili, podpísali Bachan a Bojanovský, príležitosť bola ponúknutá rizikovému Simsovi, v relatívne rýchlom slede podpísali Petani, Vasl, Kurbas, Žiak a Smith. Súpisku dopĺňali mladé pušky, dnes už dvojnásobní Majstri SR Danielič a Adámik. Zdravotné problémy v priebehu vyradili Petaniho, z administratívnych príčin ukončil pôsobenie v Leviciach Smith. Káder sa doplnil o Milivojeviča a Diabateho. Tieto mená priniesli pre Levice titul MAJSTER SR.

Kto zostane, kto nepodpíše, koho podpíšeme? Otázka pre kompetentných. Istotne majú svoju predstavu ale aj zodpovednosť. Táto partia latku postavila vysoko, udržať úroveň, resp. ju zvyšovať nebude jednoduché, padnúť, omnoho jednoduchšie. Všetci súperi budú po nás poľovať. Tak ako budú poľovať po hráčoch, tréneroch. Dokážeme odolať ? Bude tu zvýšený tlak na financie. Cena hráčov stúpla, ktorý klub by nechcel mať vo svojom strede trénera roka ? V hre je aj účasť v Lige Majstrov, tá má svoje regule. Veľmi ťažké otázky, ale to všetko prináša vyššia kvalita a z nej vyplývajúce podmienky. Priaznivci o týchto problémoch možno vedia ale ich to môže aj nezaujímať. Platí obecne - kvalita nie je lacná. Ale jedno je isté a teraz vyslovujem svoj osobný názor: pre naplnenie nových cieľov z hľadiska kvality športovej výkonnosti, je potrebné pokúsiť sa udržať Hojča a potom spoločne s nim realizovať úlohy súvisiace so stabilizovaním kádra. Vieme, že v tom je dobrý, to už nemusí dokazovať. Isteže každý je nahraditeľný. Ale iný, kvalitný, neoverený bude lepší? Majitelia a manažment majú svoje predstavy ako veci riešiť. Len my fanúškovia, priaznivci sme netrpezliví, nedočkaví ale zato spoľahliví a pripravení kedykoľvek vytvárať atmosféru bonusového hráča.

Autor: Miroslav Turanský
Foto: Lukáš Droppan